História mesta

1158 – nemeckí obchodníci založili na brehoch rieky Daugava (neskôr Riga) obchodné centrum.

1201 – biskup Albrecht von Buxthoeven založil mesto Riga, ktoré sa stalo hlavným mestom (Latinsky: Livonia).V rámci nemeckej kolonizácie sa snažili biskupi najmä Nemcov presídľovať do pobaltských oblastí za podpory najmä rytierov.

1525 – vplyv nemeckých kmeňov v Pobaltsku sa postupne zmenšoval.

1621 – 1709 – Riga je pod švédskou správou.

18. stor. – Veľká severská vojna (1700-1721) medzi Švédskom a Ruskom. Švédom pripadla zničená Riga po ťažkých bojoch s cárskym ruskom v r. 1710.

1796 – Riga sa stáva hlavným mestom ruskej gubernie.

19. stor. – koncom storočia sa stala najdôležitejším ruským prístavom. Počet obyvateľov sa v rokoch 1850 – 1900 štrnásťkrát znásobil. Napriek ruskej nadvláde je štruktúra mesta pod vplyvom Nemecka.

Do r. 1891 ostala úradným jazykom nemčina, neskôr ruština.

1900 – dve štvrtiny obyvateľov pripadali k nemeckej časti, štvrtina k ruskej a litovskej. Riga ležala v období 1. svetovej vojny priamo na frontovej línii, presídlených bolo 200 000 obyvateľov. Po nemeckom obsadení v r. 1917/18 sa podarilo Litovčanom vyhlásiť 18. novembra 1918 nezávislú republiku. Riga bola deklarovaná hlavným mestom Litovska 18. marca 1921, podpísala sa tu poľsko-ruská zmluva o mieri. Nastal zlatý vek mesta, ktorý zotrval do začiatku 30. rokov.

V r. 1938 mala Riga 385.063 obyvateľov. V Hitler-Stalin-Pakte sa v 1939 obe diktatúry dohodli, že Baltik ostane pod sovietskym vplyvom.

17. júna 1940 vstúpili sovietske tanky na rigské ulice a obsadili mesto, ktoré sa stalo hlavným mestom Sovjetskej Litovskej republiky. Po vpáde nemeckých vojsk do Ruska sa Litva opäť vrátila pod nemeckú nadvládu.

1941 – 1944 – sídlil tu ríšsky komisár pre Východ. Počet židovských obyvateľov bol v r. 1933 v roku 44 019. V čase vojny boli internovaný do rigského geta. Pri oslobodzovaní mesta sovietskou armádou bolo značne poškodené staré mesto. Po začatí perestrojky a glasnosti vyhlásil Litovský parlament v r. 1990 nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Vtedajší predseda ÚVKS Michail Gorbačof dal obsadiť Litovský parlament.

1991 – Boris Jelcin uznal pobaltským krajinám nezávislosť.